Krajina nekrajina

Blíži sa advent. Vianoce. Čas lásky, pokoja, rodinnej pohody. Čas, kedy sme všetci akísi iní, akísi dobrí, akísi lepší. Čas naplnený láskou, krásou, dobrom, obdarúvaním ostatných. NAOZAJ? Všetko má svoje ale. Inak to, zdá sa, nefunguje ani v našej spoločnosti. Komercia v dnešnej dobe dokáže zničiť veľa. Konzum rovnako. Človek je tvor nepoučiteľný a nepolepšiteľný. Česť výnimkám! Nechcem nikoho uraziť.

Pýtam sa prečo, veľké obchodné reťazce a spoločnosti ničia to posledné, čo nám ostalo. Radosť. Očakávanie. Nadšenie.

Nadšenie z toho, že sa blíži niečo veľké. Radosť z toho, že sa blížia Vianoce. Ešte ani neochladli a nedohoreli posledné sviečky na cintorínoch, ktoré sme zapaľovali za našich blízkych, a už sa na nás zo všetkých strán hrnú „skvelé“ vianočné reklamy našich mobilných operátorov. O, happy day! – ale je zmyslom takéhoto dňa ísť do predajne a podpísať zmluvu na nový paušál? Alebo urobiť vaaaaau? A pánabeka! 50 eur zadarmo! Utekajme po ne!!!

Vo veľkých obchodných reťazcoch zasa na každom kroku vidíme už na začiatku novembra otrasnú plastovú vianočnú výzdobu. A najlepšie na tom všetkom je, že sa jeden reťazec pred druhým predbieha, aké čo najúžasnejšie vianočné zľavy nám prichystá. Ceny padajú dole jedna za druhou. Kúpte si kozmetický balíček! Nepáči sa vám? Fajn, máme pre vás skvelú zľavu na foťáky! Čože? Už doma jeden máte? Nevadí, aj deťom sa raz jeden zíde. Alebo viete čo? Doneste si domov nový televízor. Jeden do obývačky, jeden do kuchyne, jeden do detskej a jeden do spálne. Uhlopriečka 200 cm, najnovší model. A k tomu si pribaľte ešte práčku, žehličku, novú simku do mobilu s kreditom šesť eur a vianočného kapra, ktorý od novembra do Vianoc vo vani určite zdochne. Zaručene. Kto prv príde, ten prv melie.

Pýtam sa – je toto normálne? Naozaj to všetko potrebujeme?

Vari si nikto nepamätá na to, keď sme na stromčeky vešali sušené jablká a pomaranče, v obývačke voňala čerstvá jedlička, ktorú sme so starými rodičmi zdobili, s našimi maminami sme do pozlátka balili ručne vyrobené salónky, s ocom lúpali zemiaky uvarené v šupke na vianočný šalát a spievali vianočné koledy? Vianoce mali význam. Zmysel. Ideu. A boli krásne. Čo majú teraz? Veď decká v našej spoločnosti už ani nerozoznajú rozdiel medzi Veľkou nocou a Mikulášom, pretože už na Valentína začína vo všetkých obchodoch šibačka, na dušičky Vianoce, a na Nový rok sa o slovo hlási Valentín, ktorý preskočí aj troch kráľov. Je to choré. Čo si naše deti odnesú z takéhoto chaosu? Aký význam pre nich budú mať sviatky? Jednoduchá odpoveď. Nijaký, pretože zmysel sa už dávno stratil. Vianoce majú nový význam. Konzumný. Čím viac darčekov, tým sú všetci spokojnejší. Tým sa viac môžu pochváliť a ukázať. Komu? Kamarátom, susedom, kolegom, spolužiakom, … A samozrejme, tým viac sa na nich zarobí. Ako na všetkom. Pretože čo sa netočí okolo peňazí, neexistuje.

Naši zákonodarcovia by mohli niečo urobiť. Ale… opäť je tu ale. Prečo? Lebo sme na Slovensku a tu je to proste tak. Myslím, že pomaly nastáva čas sa vážne zamyslieť. Samozrejme, sto ľudí – sto chutí. Ale dávajme si pozor! Inak sa nám na budúci rok z reklám začnú ozývať vianočné koledy už v septembri, vianočné stromčeky budeme zasväcovať namiesto sviečok na hroboch našich blízkych a na nový rok si budeme želať šťastného Valentína.